Zubná hygiena nebola cudzím pojmom už v roku 3500-3000 pred n. l. Egypťania a Babylončania používali na čistenie zubov vetvičku s rozstrapkaným koncom. Na Slovensku sa zuby zvykli čistiť popolom, soľou alebo listami šalvie, ktorými sa zo zubov stierali nečistoty. Zdravý chrup a prirodzené bielenie zubov sa ľudia snažili podporovať jedením jabĺk a kyslej kapusty zo suda.
Prvá zubná kefka
História zubnej kefky teda siaha do dávnej minulosti. Vynález prvej zubnej kefky sa pripisuje Číňanom z 15. storočia. Kefka bola vyrobená z bambusovej rukoväte a prasacích štetín. Veľmi podobnú techniku použil aj výrobca prvej zubnej kefky, ktorá sa už podobala na súčasné verzie. Vyrobil ju William Addis v Anglicku okolo roku 1780. Jej rukoväť bola vyrobená z kosti hovädzieho dobytka a prasacích štetín.
Po vynájdení nylonu v roku 1938 sa začali vyrábať zubné kefky, takmer ako tie dnešné, ktoré sa odlišujú snáď len prepracovanejším tvarom a silikónovými časťami pre lepší úchyt.
Nielen dentálna hygiena, ale aj spôsob, ako si udržať svieži dych trápili ľudí už v dávnoveku. Číňania napríklad žuvali tyčinky z aromatických stromov. Na potlačenie zlého dychu sa všeobecne používali aromatické byliny, dreviny a soľ.
Zložky predchodcov dnešných zubných pást boli napríklad prášok z volských kopýt, spálené škrupiny od vajec, rozomleté kosti či schránky ustríc. Od roku 1800 až do roku 1945 obsahovali zubné pasty mydlo. Neskôr bolo mydlo nahradené inými zložkami, ktoré pretrvali dodnes.
Pri predstave dnešného výberu zubných pást od bieliacich až po pasty na citlivé zuby, si snáď len ťažko vieme predstaviť, aké to bolo čistiť si zuby napríklad takým popolom.
